Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici

Otváracie hodiny ŠVK

          od 1.10.2017

pondelok :  10.00 - 17.00
utorok :       10.00 - 18.00
streda :       10.00 - 18.00
štvrtok :      10.00 - 18.00
piatok :       10.00 - 17.00
sobota:       zatvorené

nedeľa:       zatvorené

Oznamy - Novinky

  • 1
  • 2
  • 3
  • 4
Oznam

Od 20.9. 2017 ŠVK v Banskej Bystrici spustila pilotnú prevádzku projektu EDUROAM

<<< VIAC >>>

Nová služba

 

NOVÁ SLUŽBA PRE HUDOBNÚ VEREJNOSŤ – HUDOBNÉ DATABÁZY RILM.


<<< VIAC >>>

Oznam

V našej knižnici je možná aj bezhotovostná platba kartou prostredníctvom POS terminálu v požičovni.

Oznam

Vážení návštevníci,

využite online prístup k digitalizovaným tlačiam z fondu ŠVK v Banskej Bystrici.

 <<< VIAC >>>

Oznam

Využite atraktívnu službu – zapožičanie tabletu v ŠVK!


<<< VIAC >>>

NOVINKA

Objednajte si rešerš online jednoducho a rýchlo z pohodlia domova.


<<< VIAC >>>

Oznam

Návštevu Literárneho a hudobného múzea, rýchlo a jednoducho, si teraz môžete objednať cez online objednávací formulár

<<< VIAC >>>

Oznam

Knihy so signatúrami :

A 1 – A 59 999, C 1 – C 35 500, S, D, X

<<< VIAC >>>

Oznam

Využite elektronickú rezerváciu termínu exkurzie, resp. školenia v ŠVK.

Šetríme váš čas!

<<< VIAC >>>

Ponuka práce

Štátna vedecká knižnica v B.Bystrici príjme pracovníka na pozíciu knihovník v knižnično-informačných službách – Britské centrum a Window of Shanghai.

<<< VIAC >>>

Lutherova biblia

pozrieť el. verziu biblie >>

WITTENBERSKÁ BIBLIA Z ROKU 1555
PhDr. Marianna Bárdiová, PhD.

GENÉZA:
Popredné miesto medzi vzácnymi zbierkovými predmetmi Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici zaujíma od roku 1983  Biblia, ktorú v roku 1555 vytlačil Hans Lufft vo Wittenbergu. Od roku 1969 sa kniha nachádzala v rodine Petelenovcov v Banskej Bystrici, pred¬tým bola uchovávaná v knižnici rodiny Breuerovcov vo Zvolene, v regióne, ktorý bol historicky vnímavý k reformácii už od jej počiatkov. Biblia vyšla až po smrti Martina Luthera (1483 – 1546), ale ešte pomerne prísne zachováva ním spraco¬vanú podobu textov. Podobné nemecké vydania Lutherovej Biblie, avšak z iných rokov polovice 16. storočia sa zachovali aj v Lyceálnej knižnici v Bratislave, vo fondoch SNK v Martine a inde na Slovensku, ale  podrobnejší výskum tejto pamiatky potvrdil, že banskobystrická Biblia je vzácnym exemplárom, ktorý sa zacho¬val len v Herzog August Bibliothek v meste Wolfenbüttel, avšak s nekolorovanými drevorezmi. Podobný exemplár z tohto roku je v knižnici Pembroke College v Cambridge nie je však identický.

POPIS:
Biblia. Das ist: Die ganze heilige Schrifft: Deudsch. Doct. Mart. Luther. ff.344, 387. A-Z, a-z, Aa, BB-KK6 LL8 : A-Z, a-z , Aa-Ss6 , pôvodný formát pravdepodobne   4o. Wittenberg: Hans Lufft, 1555. Knižná väzba: kartónová, zvrchu potiahnutá psou kožou, predsádka zo strojového farebného papiera s ornamentálnymi motívmi z 1. polovice 19. storočia. Kniha bola pred rokom 1983 dvakrát reštaurovaná, pričom neodborným orezaním bola zničená pôvodná oriezka. V roku 2006 ju odborne reštaurovala Bc. A. Boďová, Slovenská národná knižnica Martin.

IKONOGRAFIA:
V Biblii je 140 zachovaných a 25 poškodených ručne kolorovaných drevorezov. Väčšina obrázkov v Starom zákone pochádza od Georga Lembergera, niektoré sú signované jeho monogramom a väčšina drevorezov v druhej čas¬ti je od Hansa Brosamera. Okrem jeho monogramu na dvoch nachádzame rok 1540, na štyroch rok 1549 a na jednom rok 1550. Titulný list k Starému zákonu i k druhej časti Proroci je identický. Zobrazuje Martina Luthera (vpravo) a Frid¬richa Múdreho, kurfürsta saského pod krížom (symbol spoje¬nia cirkevnej a svetskej moci). Jeho autorom je Lucas Cra¬nach ml. Vyobrazenie Martina Luthera možno nájsť aj na ďalších drevorezoch ( napr. obr.č. N3 465 V). Zaujímavá je hudobnoikonografická stránka. Obrázkov s hudobnými nástrojmi sa v Biblii nachádza 20: 9 kusov v I. časti a 11 kusov v II. časti. Ini¬ciálky s hudobnými motívmi sú len dva druhy : v písmene V sú hlavy dvoch anjelikov, ktorí fúkajú do dychového nástroja. Námety všetkých drevorezov sa úzko viažu na text a ob¬sah konkrétnych kníh a kapitol Biblie, pri ktorých boli u-miestnené. Najčastejšie zobrazovanými nástrojmi sú rozličné typy trúb a harfa. Z hľadiska uplatnenia hudobných nástrojov na obrázkoch možno definovať štyri druhy odlišných funkcií: 1. Hudobný nástroj so signálnou funkciou, 2. Hudobný nástroj ako symbol, 3. Hudobný nástroj ako akustická zbraň, 4. Hudobný nástroj s funkciou slávnostnosti.

OBRAZOVÁ DOKUMENTÁCIA:
1. Hudobný nástroj so signálnou funkciou
Vyobrazenie Hospodinovho príkazu Mojžišovi, aby si dal zo striebra zhotoviť dve trú¬by. Mali mu slúžiť na zvolávanie zboru, na povel k odchodu tábora i k vojne s nepriateľom, čo mal byť signál pre Hospo¬dina, aby sa na nich rozpomenul a pomohol im zachrániť sa. Na obrázku v popredí stojí Mojžiš s trúbou v ruke a kňaz, ktorý trúbi. V pozadí vidieť stanový tábor a v strednom pláne je skupina ľudí, ktorá prichádza za zvu¬kom nástroja. Obe postavy držia trúby, ktoré sú mierne za-krivené a majú širšie lievikovité zakončenie. Ich tvar je podobný nástrojom použitým na väčšej iniciálke písmena V. (4. Kniha Mojžišova 10)
– obr. č. N3 081 R
Osem drevorezov v Novom zákone sa viaže k prorockej kni¬he Zjavenie Jána, a to jeho tretieho videnia. Zobrazujú po¬stupne siedmich anjelov, ktorým Boh dal sedem trúb. Každé zatrúbenie  bolo signálom a ohlasovalo katastrofy a trápenia zoslané na ľudí. Napr.: „Zatrúbil piaty anjel. A videl som hviezdu padnúť z neba na zem a dostala kľúč od studničnej priepasti. Otvorila studnicu priepasti a vystúpil zo studnice dym, ako dym veľkej pece, i zatmelo sa slnce a vzduch od dymu studnice. Z toho dymu vyšli kobylky na zem a dostali moc, akú majú zemské škorpióny. Bolo im však povedané, aby neškodili tráve na zemi ani nijakej zeline ani nijakému stromu, ale len ľuďom, ktorí nemajú na čele Božie znamenie.“ (Biblia 1977:1219)
– obr. č. N3 720 R.
2. Hudobný nástroj ako symbol
Vo funkcii symbolu sa nachádza na drevorezoch Starého zákona lutna alebo harfa, ktorá je neodmysliteľnou sprievodkyňou Dávida. Napr. pri kapitole Dávidov hriech, je zobrazený Dávid hrajúci na harfe, pri¬čom sa zo svojho paláca zaľúbene pozerá na kúpajúcu sa ženu Uriáša Chetejského Bat - Šeba, s ktorou potom zhrešil. (2. Kniha Samuelova 11)
– obr. č. N3 174 V.
Obrázok pod nadpisom Knihy žalmov zobrazuje už starého kráľa Dávida hrajúceho na harfe v kráľovskom interiéri. Nad hlavou má symbol Ducha svätého v podobe holubice s aureolou. Aj výzor jeho tváre svedčí o tom, že interpretuje žalmy, rozjíma a že jeho prosby o Božie milosrdenstvo a odpustenie boli vyslyša¬né.
- obr. č. N3 288 R.
3. Hudobný nástroj ako akustická zbraň
Najvýraznejšie použitie hudobných nástrojov ako akustic¬kej zbrane je známe z výjavu rúcania hradieb Jericha v kapitole Pád Jericha. (Kniha Józuova 6)  Na obrázku je sprievod s truhlou zmluvy, pred ktorou kráča se¬dem kňazov so siedmimi trúbami, na čele sprie¬vodu v pozadí vidieť ešte jedného trubača. Obrázok presne zachytáva situáciu na siedmy deň obliehania, kedy kňazi pri siedmom obchádzaní mesta zatrúbili na trúby, ľudia spustili bojový krik a hradby Jericha sa začali rúcať.
– obr. č. N3 120 V.
4. Hudobný nástroj s funkciou slávnostnosti
Dodanie lesku, vážnosti a slávnostnosti rôznym poduja¬tiam a príležitostiam je popri zábave najpríjemnejšia funkcia hudobných nástrojov. V Biblii je spojená pre¬dovšetkým s oslavou modiel a božstva. Tak je to aj v známom výjave o skúške Danielových priateľov v ohnivej peci (Prorocké knihy, Daniel, 3). Drevo¬rez s viacplánovou kompozíciou zobrazuje v popredí vľavo ho¬riacu pec i strážcov pred ňou, nedotknutých mládencov, ktorí sa nechceli klaňať zlatej modle, vpravo sa kráľ Nebúkadnecar radí so svojimi radcami a v pozadí vidieť údolie Dúra v ba¬bylonskej krajine, uprostred ktorého stojí kráľova zlatá socha - modla. Za zvukov hudobných nástrojov sa jej musia všetci klaňať a oslavovať ju. V zástupe drobných postavičiek okolo modly možno rozoznať trubačov s businami.
- obr. č. N3 452 V.
Jeden z najkrajších výjavov aj z hľadiska hudobnej iko¬nografie je ilustrácia k 6. kapitole                       2. Knihy Samuelovej, na ktorej je zobrazená celá inštrumentálna dobová kapela. V uve¬denej kapitole sa píše o prenášaní truhly Božej z Bály (Baaly) v Júdsku na vrch Sion, pričom kráľ Dávid a ľud Izraela „tancovali pred Hospodinom z celej sily: s piesňami na citarách, harfách, bubnoch, na cengáčoch a cymbaloch.“ (Biblia 1977: 277) Tento text je vyjadrený aj na spomínanej ilustrácii, len s pozmeneným hudobným inštrumentárom. Na ilustrácii je zobrazený nový voz s truhlou Božou ťahaný dvomi volmi. Vpredu kráča kráľ Dávid s harfou, vpravo od neho je postava so zobcovou flautou alebo píšťalkou. Pre¬tože vidieť len hornú časť nástroja, nie je možné ho presne určiť. Za nimi ide hudobník s parádnou vysokou ozdobenou čiapkou, ktorý ľavou rukou hrá na píšťalke  a pravou bubnuje na zavesenom bubienku. Tento typ hudobníka sa veľmi často vyskytuje na obrázkoch z 15. a 16. storočia.  Za nimi kráča skupina ľudí, medzi ktorými sú ďalší hudobníci: v popredí dvaja trubači, ďa¬lej jeden hráč na sláčikový nástroj z rodu viol, dvaja gaj¬doši a jeden činelista. Zloženie kapely korešponduje s tex¬tom v tom zmysle, že ide spojenie kráľovského sprievodu so sprievodom ľudu. Kráľovský sprievod symbolizujú Dávid s harfou a ceremoniárny hudobník s bubienkom a píšťal¬kou, o zástoji ľudovej hudby tu jednoznačnej vypovedajú napríklad  gajdoši. V každom prípade je tu vyobrazená zvukovo iste zaujímavú dobová inštrumentálna zostava ôsmich hudobníkov - ak nerátame kráľa Dávida - z prvej polovice 16. storočia.
- obr. č. N3 172 R.
Na oslavu Boha v Novom zákone sa na obrázkoch uplatňujú najmä harfy, a to výlučne v Prorockej knihe Zjavenie Jána. Jeden z posledných drevorezov zachytáva výjav, v kto¬rom Baránok vyhlasuje súd nad nepriateľmi. (Zjavenie Jána 14) Ide o dejovo nahustený, kompozične zaujímavo zvládnutý drevorez, ktorý zaznamenáva všetko podstatné z biblického textu. Nad barán¬kom, ktorý stojí na vrchu Sion sa vznáša symbol zmŕtvych¬vstania - slnečný disk s lúčmi okolo ľudskej tváre vynárajú¬ci sa z mušle, čo symbolizuje  vzkriesenie Krista. Mušľa je zostavená z hárf, čo súčasne korešponduje s textom: „a zvuk, ktorý som počul, bol ako zvuk citaristov, čo hrajú na citarách.“ (Biblia 1977: 1222) Pod mušľou sú štyri bytosti, pred ktorými citaristi spievajú novú pieseň pred trónom. V otvorenej knihe pod mušľou možno pozorovať notový záznam. Na drevoreze možno presne sledovať aj ďalšie situačné opisy z textu: anjela, ktorý letel prostriedkom neba s večným evanjeliom, aby ho zvestoval obyvateľom zeme, druhého anjela, ktorý ohlasoval pád Babylona – na obrázku vpravo vidieť rúcanie mesta, tretí anjel volal hrozbu, že tí, ktorí sa budú klaňať šelme a jej obrazu, budú mučení ohňom a sírou a dym ich múk bude vystupovať na veky vekov – aj dym je na drevoreze dobre viditeľný. Navyše je možné všimnúť si, že na ľavej i pravej strane mušle je vidieť kónicky rozšírený koniec trúby, z ktorej sa valí dym – akoby išlo o analógiu s trúbením siedmeho anjela, po ktorom sa „naplní tajomstvo Božie“.
- obr. č. N3 723 R.

ZÁVER:
Táto Lutherova Biblia sa svojou zachovalosťou, obsahom, ale aj výtvarnou a hudobno -ikonografickou stránkou stáva vý¬znamným sprostredkovateľom nábožensko - filozofických, etic¬kých, estetických, lingvistických a kultúrno - historických hodnôt pre sú¬časníkov. Ide o jej priamu alebo sprostredkovanú komuniká¬ciu, o jej schopnosť prenášať informačné a ďalšie hodnoty na recipienta. Táto Biblia je okrem toho aj dokladom tradície a úcty našich predkov k takýmto hodnotám. Na záver možno konštato¬vať, že banskobystrický exemplár je dôležitým ohnivkom v reťazi vydaní Lutherových Biblií.

BIBLIOGRAFIA:
BÁRDIOVÁ, Marianna. Hudobná kultúra Zvolena .In: Zvolen. Monografia k 750.výročiu obnovenia  mestských práv. Vyd. GRADUS Martin pre  Mesto Zvolen, 1993, s. 223 – 232
BÁRDIOVÁ, Marianna. Musikikonographie in der Lutherbibel. Zborník z konferencie Musik und bildende Kunst, Ljubljana 23.-26.4.1996. Zost. Primož Kuret, Slovenski glasbeni dnevi, Ljubljana 1996, s.153 - 162
BÁRDIOVÁ, Marianna. Wittenberská Biblia z roku 1555 ako múzejná pamiatka. Zborník zo seminára Knižná kultúra v Banskej Bystrici 24.-26.10.1995. Kniha ´95 - ´96, Matica slovenská, Martin 1997, s. 62 - 68
BÁRDIOVÁ, Marianna. Biblia Martina Luthera z roku 1555. In Pamiatky a múzeá, 1999, roč. 1999, č. 4, s. 40-44
BIBLIA. Písmo sväté Starej a Novej zmluvy. Liptovský Mikuláš: Tranoscius v Cirkevnom nakladateľstve, Bratislava 1977.1232 s.




anschauen die elektron. Version der Bibel >>

baner1

Zahrajte si na...

perkusie-mini

Lutherova Biblia

 

lutherova_biblia

Novinky z MK SR

Citát známej osobnosti

Neexistuje taká bezcenná kniha, v ktorej by nebolo napísané aspoň niečo nové.

Samuel Johnson

Prehlásenie o prístupnosti

Prehlásenie o prístupnosti

 

Technický prevádzkovateľ spoločnosť SWAN

 

Redakčný systém Joomla

ŠVKBB NA FACEBOOKU
VIRTUÁLNA KNIZŇICA
ONLINE KATALÓG
OBJEDNAŤ SPRACOVANIE REŠERŠE
OBJEDNAŤ EXKURZIU ALEBO ŠKOLENIE
REZERVÁCIA PREHLIADKY EXPOZÍCIÍ LHM
MEDZIKNIŽNIČNÉ VÝPOŽIČNÉ SLUŽBY