WITTENBERSKÁ BIBLIA Z ROKU 1555
PhDr. Marianna Bárdiová, PhD.

GENÉZA:
Popredné miesto medzi vzácnymi zbierkovými predmetmi Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici zaujíma od roku 1983 Biblia, ktorú v roku 1555 vytlačil Hans Lufft vo Wittenbergu. Od roku 1969 sa kniha nachádzala v rodine Petelenovcov v Banskej Bystrici, predtým bola uchovávaná v knižnici rodiny Breuerovcov vo Zvolene, v regióne, ktorý bol historicky vnímavý k reformácii už od jej počiatkov. Biblia vyšla až po smrti Martina Luthera (1483 - 1546), ale ešte pomerne prísne zachováva ním spracovanú podobu textov. Podobné nemecké vydania Lutherovej Biblie, avšak z iných rokov polovice 16. storočia sa zachovali aj v Lyceálnej knižnici v Bratislave, vo fondoch SNK v Martine a inde na Slovensku, ale podrobnejší výskum tejto pamiatky potvrdil, že banskobystrická Biblia je vzácnym exemplárom, ktorý sa zachoval pravdepodobne len v Herzog August Bibliothek v meste Wolfenbüttel, avšak s nekolorovanými drevorezmi. Podobný exemplár z tohto roku je v knižnici Pembroke College v Cambridge.

POPIS:
Biblia. Das ist: Die ganze heilige Schrifft: Deudsch. Doct. Mart. Luther. ff.344, 387.

A-Z, a-z, Aa, BB-KK6 LL8 : A-Z, a-z , Aa-Ss6 , pôvodný formát pravdepodobne 4o. Wittenberg: Hans Lufft, 1555. Knižná väzba: kartónová, zvrchu potiahnutá psou kožou, predsádka zo strojového farebného papiera s ornamentálnymi motívmi z 1. polovice 19. storočia. Kniha bola pred rokom 1983 dvakrát reštaurovaná, pričom neodborným orezaním bola zničená pôvodná oriezka. V roku 2006 ju odborne reštaurovala Bc. A. Boďová, Slovenská národná knižnica Martin.

IKONOGRAFIA:
V Biblii je 140 zachovaných a 25 poškodených ručne kolorovaných drevorezov. Väčšina obrázkov v Starom zákone pochádza od Georga Lembergera, niektoré sú signované jeho monogramom a väčšina drevorezov v druhej časti je od Hansa Brosamera. Okrem jeho monogramu na dvoch nachádzame rok 1540, na štyroch rok 1549 a na jednom rok 1550. Titulný list k Starému zákonu i k druhej časti Proroci je identický. Zobrazuje Martina Luthera (vpravo) a Fridricha Múdreho, kurfürsta saského pod krížom (symbol spojenia cirkevnej a svetskej moci). Jeho autorom je Lucas Cranach ml. Vyobrazenie Martina Luthera možno nájsť aj na ďalších drevorezoch ( napr. obr.č. N3 465 V). Zaujímavá je hudobnoikonografická stránka. Obrázkov s hudobnými nástrojmi sa v Biblii nachádza 20: 9 kusov v I. časti a 11 kusov v II. časti. Iniciálky s hudobnými motívmi sú len dva druhy : v písmene V sú hlavy dvoch anjelikov, ktorí fúkajú do dychového nástroja. Námety všetkých drevorezov sa úzko viažu na text a obsah konkrétnych kníh a kapitol Biblie, pri ktorých boli umiestnené. Najčastejšie zobrazovanými nástrojmi sú rozličné typy trúb a harfa. Z hľadiska uplatnenia hudobných nástrojov na obrázkoch možno definovať štyri druhy odlišných funkcií: 1. Hudobný nástroj so signálnou funkciou, 2. Hudobný nástroj ako symbol, 3. Hudobný nástroj ako akustická zbraň, 4. Hudobný nástroj s funkciou slávnostnosti.

OBRAZOVÁ DOKUMENTÁCIA:
1. Hudobný nástroj so signálnou funkciou
Vyobrazenie Hospodinovho príkazu Mojžišovi, aby si dal zo striebra zhotoviť dve trúby. Mali mu slúžiť na zvolávanie zboru, na povel k odchodu tábora i k vojne s nepriateľom, čo mal byť signál pre Hospodina, aby sa na nich rozpomenul a pomohol im zachrániť sa. Na obrázku v popredí stojí Mojžiš s trúbou v ruke a kňaz, ktorý trúbi. V pozadí vidieť stanový tábor a v strednom pláne je skupina ľudí, ktorá prichádza za zvukom nástroja. Obe postavy držia trúby, ktoré sú mierne zakrivené a majú širšie lievikovité zakončenie. Ich tvar je podobný nástrojom použitým na väčšej iniciálke písmena V. (4. Kniha Mojžišova 10)
- obr. č. N3 081 R
Osem drevorezov v Novom zákone sa viaže k prorockej knihe Zjavenie Jána, a to jeho tretieho videnia. Zobrazujú postupne siedmich anjelov, ktorým Boh dal sedem trúb. Každé zatrúbenie bolo signálom a ohlasovalo katastrofy a trápenia zoslané na ľudí. Napr.: "Zatrúbil piaty anjel. A videl som hviezdu padnúť z neba na zem a dostala kľúč od studničnej priepasti. Otvorila studnicu priepasti a vystúpil zo studnice dym, ako dym veľkej pece, i zatmelo sa slnce a vzduch od dymu studnice. Z toho dymu vyšli kobylky na zem a dostali moc, akú majú zemské škorpióny. Bolo im však povedané, aby neškodili tráve na zemi ani nijakej zeline ani nijakému stromu, ale len ľuďom, ktorí nemajú na čele Božie znamenie." (Biblia 1977:1219)
- obr. č. N3 720 R.
2. Hudobný nástroj ako symbol
Vo funkcii symbolu sa nachádza na drevorezoch Starého zákona lutna alebo harfa, ktorá je neodmysliteľnou sprievodkyňou Dávida. Napr. pri kapitole Dávidov hriech, je zobrazený Dávid hrajúci na harfe, pričom sa zo svojho paláca zaľúbene pozerá na kúpajúcu sa ženu Uriáša Chetejského Bat - Šeba, s ktorou potom zhrešil. (2. Kniha Samuelova 11)
- obr. č. N3 174 V.
Obrázok pod nadpisom Knihy žalmov zobrazuje už starého kráľa Dávida hrajúceho na harfe v kráľovskom interiéri. Nad hlavou má symbol Ducha svätého v podobe holubice s aureolou. Aj výzor jeho tváre svedčí o tom, že interpretuje žalmy, rozjíma a že jeho prosby o Božie milosrdenstvo a odpustenie boli vyslyšané.
- obr. č. N3 288 R.
3. Hudobný nástroj ako akustická zbraň
Najvýraznejšie použitie hudobných nástrojov ako akustickej zbrane je známe z výjavu rúcania hradieb Jericha v kapitole Pád Jericha. (Kniha Józuova 6) Na obrázku je sprievod s truhlou zmluvy, pred ktorou kráča sedem kňazov so siedmimi trúbami, na čele sprievodu v pozadí vidieť ešte jedného trubača. Obrázok presne zachytáva situáciu na siedmy deň obliehania, kedy kňazi pri siedmom obchádzaní mesta zatrúbili na trúby, ľudia spustili bojový krik a hradby Jericha sa začali rúcať.
- obr. č. N3 120 V.
4. Hudobný nástroj s funkciou slávnostnosti
Dodanie lesku, vážnosti a slávnostnosti rôznym podujatiam a príležitostiam je popri zábave najpríjemnejšia funkcia hudobných nástrojov. V Biblii je spojená predovšetkým s oslavou modiel a božstva. Tak je to aj v známom výjave o skúške Danielových priateľov v ohnivej peci (Prorocké knihy, Daniel, 3). Drevorez s viacplánovou kompozíciou zobrazuje v popredí vľavo horiacu pec i strážcov pred ňou, nedotknutých mládencov, ktorí sa nechceli klaňať zlatej modle, vpravo sa kráľ Nebúkadnecar radí so svojimi radcami a v pozadí vidieť údolie Dúra v babylonskej krajine, uprostred ktorého stojí kráľova zlatá socha - modla. Za zvukov hudobných nástrojov sa jej musia všetci klaňať a oslavovať ju. V zástupe drobných postavičiek okolo modly možno rozoznať trubačov s businami.
- obr. č. N3 452 V.
Jeden z najkrajších výjavov aj z hľadiska hudobnej ikonografie je ilustrácia k 6. kapitole 2. Knihy Samuelovej, na ktorej je zobrazená celá inštrumentálna dobová kapela. V uvedenej kapitole sa píše o prenášaní truhly Božej z Bály (Baaly) v Júdsku na vrch Sion, pričom kráľ Dávid a ľud Izraela "tancovali pred Hospodinom z celej sily: s piesňami na citarách, harfách, bubnoch, na cengáčoch a cymbaloch." (Biblia 1977: 277) Tento text je vyjadrený aj na spomínanej ilustrácii, len s pozmeneným hudobným inštrumentárom. Na ilustrácii je zobrazený nový voz s truhlou Božou ťahaný dvomi volmi. Vpredu kráča kráľ Dávid s harfou, vpravo od neho je postava so zobcovou flautou alebo píšťalkou. Pretože vidieť len hornú časť nástroja, nie je možné ho presne určiť. Za nimi ide hudobník s parádnou vysokou ozdobenou čiapkou, ktorý ľavou rukou hrá na píšťalke a pravou bubnuje na zavesenom bubienku. Tento typ hudobníka sa veľmi často vyskytuje na obrázkoch z 15. a 16. storočia. Za nimi kráča skupina ľudí, medzi ktorými sú ďalší hudobníci: v popredí dvaja trubači, ďalej jeden hráč na sláčikový nástroj z rodu viol, dvaja gajdoši a jeden činelista. Zloženie kapely korešponduje s textom v tom zmysle, že ide spojenie kráľovského sprievodu so sprievodom ľudu. Kráľovský sprievod symbolizujú Dávid s harfou a ceremoniárny hudobník s bubienkom a píšťalkou, o zástoji ľudovej hudby tu jednoznačnej vypovedajú napríklad gajdoši. V každom prípade je tu vyobrazená zvukovo iste zaujímavú dobová inštrumentálna zostava ôsmich hudobníkov - ak nerátame kráľa Dávida - z prvej polovice 16. storočia.
- obr. č. N3 172 R.
Na oslavu Boha v Novom zákone sa na obrázkoch uplatňujú najmä harfy, a to výlučne v Prorockej knihe Zjavenie Jána. Jeden z posledných drevorezov zachytáva výjav, v ktorom Baránok vyhlasuje súd nad nepriateľmi. (Zjavenie Jána 14) Ide o dejovo nahustený, kompozične zaujímavo zvládnutý drevorez, ktorý zaznamenáva všetko podstatné z biblického textu. Nad baránkom, ktorý stojí na vrchu Sion sa vznáša symbol zmŕtvychvstania - slnečný disk s lúčmi okolo ľudskej tváre vynárajúci sa z mušle, čo symbolizuje vzkriesenie Krista. Mušľa je zostavená z hárf, čo súčasne korešponduje s textom: "a zvuk, ktorý som počul, bol ako zvuk citaristov, čo hrajú na citarách." (Biblia 1977: 1222) Pod mušľou sú štyri bytosti, pred ktorými citaristi spievajú novú pieseň pred trónom. V otvorenej knihe pod mušľou možno pozorovať notový záznam. Na drevoreze možno presne sledovať aj ďalšie situačné opisy z textu: anjela, ktorý letel prostriedkom neba s večným evanjeliom, aby ho zvestoval obyvateľom zeme, druhého anjela, ktorý ohlasoval pád Babylona - na obrázku vpravo vidieť rúcanie mesta, tretí anjel volal hrozbu, že tí, ktorí sa budú klaňať šelme a jej obrazu, budú mučení ohňom a sírou a dym ich múk bude vystupovať na veky vekov - aj dym je na drevoreze dobre viditeľný. Navyše je možné všimnúť si, že na ľavej i pravej strane mušle je vidieť kónicky rozšírený koniec trúby, z ktorej sa valí dym - akoby išlo o analógiu s trúbením siedmeho anjela, po ktorom sa "naplní tajomstvo Božie".
- obr. č. N3 723 R.

ZÁVER:
Táto Lutherova Biblia sa svojou zachovalosťou, obsahom, ale aj výtvarnou a hudobno -ikonografickou stránkou stáva významným sprostredkovateľom nábožensko-filozofických, etických, estetických, lingvistických a kultúrno - historických hodnôt pre súčasníkov. Ide o jej priamu alebo sprostredkovanú komunikáciu, o jej schopnosť prenášať informačné a ďalšie hodnoty na recipienta. Táto Biblia je okrem toho aj dokladom tradície a úcty našich predkov k takýmto hodnotám. Na záver možno konštatovať, že banskobystrický exemplár je dôležitým ohnivkom v reťazi vydaní Lutherových Biblií.

BIBLIOGRAFIA:
BÁRDIOVÁ, Marianna. Hudobná kultúra Zvolena .In: Zvolen. Monografia k 750.výročiu obnovenia mestských práv. Vyd. GRADUS Martin pre Mesto Zvolen, 1993, s. 223 - 232
BÁRDIOVÁ, Marianna. Musikikonographie in der Lutherbibel. Zborník z konferencie Musik und bildende Kunst, Ljubljana 23.-26.4.1996. Zost. Primož Kuret, Slovenski glasbeni dnevi, Ljubljana 1996, s.153 - 162
BÁRDIOVÁ, Marianna. Wittenberská Biblia z roku 1555 ako múzejná pamiatka. Zborník zo seminára Knižná kultúra v Banskej Bystrici 24.-26.10.1995. Kniha ´95 - ´96, Matica slovenská, Martin 1997, s. 62 - 68
BÁRDIOVÁ, Marianna. Biblia Martina Luthera z roku 1555. In Pamiatky a múzeá, 1999, roč. 1999, č. 4, s. 40-44
BIBLIA. Písmo sväté Starej a Novej zmluvy. Liptovský Mikuláš: Tranoscius v Cirkevnom nakladateľstve, Bratislava 1977.1232 s.