V mesiaci február si pripomíname 100. výročie narodenia naozaj všestrannej vedeckej osobnosti pochádzajúcej z banskobystrického regiónu, jedného z najvýznamnejších jazykovedcov slovenskej histórie, literárneho vedca, súdneho grafológa, vysokoškolského pedagóga a organizátora mnohých nielen vedeckých podujatí, Jozefa Mistríka.


Prof. PhDr. Jozef Mistrík, DrSc. sa narodil 2. februára 1921 v Španej Doline, v malej dedinke ležiacej severne od Banskej Bystrice so slávnou, prevažne baníckou tradíciou. Na svoje rodisko Jozef Mistrík nedal dopustiť. Tu prežil svoje detstvo a mladosť, navštevoval miestnu ľudovú školu a po ukončení svojho štúdia v učiteľskom ústave v Banskej Bystrici  (1937 – 41) sa do Španej Doliny vrátil a dva roky (1941 – 43) v nej pôsobil ako učiteľ. Napriek tomu, že od roku 1949 žil v Bratislave, až do konca svojho života sa vždy rád vracal do týchto končín a do okolia Banskej Bystrice. Pamätnými sa stali jeho návštevy (nielen) Španej Doliny spolu so zahraničnými frekventantmi letnej jazykovej školy Studia Academica Slovaca, ktorým takýmto spôsobom pomáhal odkrývať nielen krásy slovenského jazyka a literatúry, ale aj samotného Slovenska.

Bol naozaj všestrannou vedeckou osobnosťou. Nešpecializoval sa iba na jednu oblasť jazyka či jazykovedy, ale zaoberal sa napríklad aj stenografiou, grafológiou (ako súdny znalec v odbore grafológia), strojopisom, rýchlym čítaním, rétorikou, umeleckým prednesom (dlhoročný porotca súťaží Hviezdoslavov Kubín alebo Vansovej Lomnička) či literárnou vedou. Venoval sa aj posunkovej reči (spoluautor diela Frekvenčný slovník posunkovej reči z roku 1986), dokonca sa v spolupráci so Slepeckým ústavom v Levoči významnou mierou spolupodieľal na vypracovaní skratkopisu v Braillovom písme pre nevidiacich.

Ukážka z rôznorodej tvorby Jozefa Mistríka

Ukážka z rôznorodej tvorby Jozefa Mistríka

V osobe Jozefa Mistríka pritom spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, že sa narodila jedna z najvýznamnejších vedeckých kapacít dvadsiateho storočia na Slovensku. Nebol typickým akademikom, ktorý hneď po maturite vyštuduje aj vysokú školu a po jej skončení začne pracovať ako vedecký pracovník a zvyšovať si svoju odbornosť. Profesorovi Mistríkovi v mladosti učarovalo učiteľské povolanie a učil na rôznych typoch a stupňoch škôl. Jeho prvým učiteľským miestom bola už spomínaná ľudová škola v rodnej Španej Doline. V rokoch 1943 – 49 pôsobil ako stredoškolský profesor na Obchodnej akadémii v Trenčíne a v rokoch 1949 – 52 ako profesor na Vyššej hospodárskej škole v Bratislave. Svoju kvalifikáciu si v rokoch 1945 – 46 zvyšoval aj ako mimoriadny študent Filozofickej fakulty v Bratislave. V tomto období sa intenzívne zaoberal hlavne stenografiou, najskôr ako pedagóg a od roku 1953 ako výskumný pracovník a riaditeľ Štátneho stenografického ústavu v Bratislave. Bol mimoriadne vedecky a publikačne aktívny, čo sa neskôr stalo typickou vlastnosťou celého jeho profesionálneho života. Organizoval školenia pre stenografov a publikoval viaceré príručky zo strojopisu a stenografie, v roku 1955 napríklad učebnicu stenografie pre hospodárske školy a pre kurzy Stenografického ústavu – Stenografia I. Spolupodieľal sa aj na vytvorení vyššieho, druhého stupňa stenografického krátenia, čím sa výraznou mierou zefektívnila práca stenografov.

28. augusta 1949 sa Jozef Mistrík oženil so svojou bývalou študentkou Erikou, rod. Hüttlerovou a postupne sa im narodili tri deti – dcéra Toska (1950) a dvaja synovia – Miloš (1953) a Erich (1954). Zaujímavosťou je, že obidvaja synovia dosiahli, rovnako ako ich otec, najvyššiu vedecko-pedagogickú hodnosť – profesor. Starší syn Miloš Mistrík v odbore dejiny a teória divadla v roku 2009 a mladší syn Erich v odbore systematická filozofia v roku 2002.

Je obdivuhodné, že počas svojho pôsobenia v Stenografickom ústave, popri zamestnaní a ako hlava rodiny s tromi malými deťmi, dokázal Jozef Mistrík v rokoch 1954 – 58 vyštudovať na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského odbor slovenský jazyk a ruský jazyk. Po skončení svojho vysokoškolského štúdia pokračoval vo vedeckej ašpirantúre a po obhájení kandidátskej dizertačnej práce sa v roku 1961 stal zamestnancom Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. Hlavnou oblasťou jeho výskumu v tomto období sa stala jazykoveda, konkrétnejšie gramatika. Bol súčasťou autorského kolektívu (vypracoval kapitolu o časticiach), ktorý sa podieľal na vypracovaní diela Morfológia slovenského jazyka (1966), dodnes základného diela slovenskej gramatiky a jednej z kodifikačných príručiek slovenského jazyka. Na pôde Jazykovedného ústavu SAV sa Jozef Mistrík venoval nielen spomínanej morfológii, ale aj výskumu slovenskej syntaxe (najmä problematike slovosledu a vetosledu), komunikácii a rétorike. Najdôležitejšou časťou jeho výskumu sa však stala štylistika, ktorej sa systematicky venoval štyri desaťročia a považuje sa zakladateľa modernej jazykovednej štylistiky založenej na exaktných a štrukturálnych princípoch. O komplexnosti, no hlavne monumentálnosti štylistických výskumov Jozefa Mistríka svedčí aj skutočnosť, že prvé vydanie jeho monografického diela Praktická slovenská štylistika (1961) malo 200 strán a postupne bolo vydávané v ďalších prepracovaných vydaniach (1963, 1965, 1970, 1977, 1985, 1989 a 1997), pričom ôsme vydanie s názvom Štylistika už vyšlo na 600 stranách. Takto podrobne, systematicky a komplexne lingvisticky spracovaná jazykovedná disciplína, akou bola Štylistika (hlavne vydanie z roku 1985) Jozefa Mistríka, nemá konkurenciu nielen na Slovensku, ale aj v prostredí ostatných slovanských jazykov.

Vedecká a najmä publikačná aktivita profesora Jozefa Mistríka je skutočne rozsiahla. Počas svojho života napísal a vydal viac ako 100 publikácií z mnohých oblastí. Či už to boli systematické lingvistické monografické diela, alebo to boli vysokoškolské učebnice a príručky, či rôzne typy slovníkov a popularizačných diel. Charakteristickou črtou jeho prác bola zrozumiteľnosť pre bežných užívateľov jazyka. Ako mimoriadna vedecká kapacita sa vždy snažil aj náročné témy z oblasti jazyka a komunikácie sprostredkovať tak, aby im porozumeli nielen vedeckí kolegovia a odborná komunita, ale aj študenti a široká verejnosť. Zo všetkých jeho publikácií stoja za zmienku Slovosled a vetosled v slovenčine (1966), Žánre vecnej literatúry (1975), Retrográdny slovník slovenčiny (1976), Rétorika (1978), Grafológia (1980), Dramatický text (1980), Rýchle čítanie (1980), učebnice slovenčiny pre cudzincov Basic Slovak (viacero vydaní od roku 1981), Moderná slovenčina (1984), Jazyk a reč (1984), Frekvencia tvarov a konštrukcií v slovenčine (1985), Variácie reči (1988), a veľa iných. Jozef Mistrík bol tiež zostavovateľom a hlavným vedeckým redaktorom monumentálneho a jedinečného encyklopedického diela – Encyklopédia jazykovedy z roku 1993, ktorá obsahuje viac ako 2000 hesiel a 700 ilustrácií so všetkých oblastí jazykovedy. Posmrtne mu v roku 2002 vyšiel Lingvistický slovník.

V roku 1966 sa Jozef Mistrík opäť vrátil za katedru a začal pôsobiť ako vysokoškolský učiteľ a vedecký pracovník na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Postupne až do roku 1991 bol členom oddelenia matematickej lingvistiky, vedúcim tohto oddelenia a v rokoch 1989 – 90 vedúcim Katedry slovenského jazyka. Pôsobenie na vysokej škole a pokračovanie v mnohostrannom výskume slovenského jazyka mu umožnilo sa postupne habilitovať na docenta (1968), získať hodnosť DrSc. (1969) a v roku 1979 bol menovaný vysokoškolským profesorom. Okrem Univerzity Komenského profesor Jozef Mistrík paralelne pedagogicky pôsobil na viacerých univerzitách na Slovensku (napríklad Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Akadémia umení v Banskej Bystrici, Vysoká škola múzických umení, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Prešovská univerzita) aj v zahraničí, okrem iných na aj na jednej z najprestížnejších svetových univerzít – na Oxforde vo Veľkej Británii (1975 – 77) alebo na univerzite v nemeckom Kolíne nad Rýnom (1969 – 71). V rokoch 1991 – 99 bola jeho pôsobiskom Pedagogická fakulta Univerzity Komenského, kde od roku 1994 zastával pozíciu vedúceho Katedry pedagogiky sluchovo postihnutých.

Profesor Jozef Mistrík bol dlhoročným (1972 – 91) riaditeľom letnej školy slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca. Hoci nestál priamo pri jej vzniku v roku 1965, je zaujímavé, že mnohí (aj spomedzi odbornej verejnosti) za jej zakladateľa až dodnes považujú práve jeho. Je to spôsobené hlavne tým, že profesor Mistrík počas svojho pôsobenia vo funkcii riaditeľa vtlačil tomuto letnému semináru svoju vlastnú pečať, založenú predovšetkým na propagácii Slovenska a popularizácii slovenských reálií v zahraničí a medzi cudzincami so záujmom o slovenský jazyk a slovenskú kultúru. Založil tiež tradíciu každoročného vydávania rovnomenného zborníka prednášok z tohto seminára. Vychádza od roku 1972 dodnes a stal sa významným zdrojom informácií o slovenskom jazyku a kultúre na Slovensku aj v zahraničí. Bol tiež členom a v rokoch 1981 – 90 aj predsedom Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied (založil jej zborník Zápisník slovenského jazykovedca, ktorý pod názvom Jazykovedný zápisník vychádza dodnes). Rovnako tak bol členom Vedeckého kolégia Československej akadémie vied v Prahe a viacerých odborných porôt a poradných orgánov.

Počas jeho života mu boli udelené mnohé slovenské aj medzinárodné ocenenia, okrem iných Medaila Jana Amosa Komenského, Zlatá medaila cti Univerzity v Káhire alebo Veľká medaila svätého Goradza. V roku 2014 mu bol prezidentom Slovenskej republiky prepožičaný Rad Ľudovíta Štúra II. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o rozvoj slovenskej jazykovedy. Profesor Jozef Mistrík zomrel 14. júla 2000 v Bratislave.

Ulica Jozefa Mistríka v Uľanke    

Mesto Banská Bystrica aj jeho rodná Špania Dolina sa hrdo hlásia k odkazu Jozefa Mistríka a viacerými spôsobmi si pripomínajú pamiatku svojho významného rodáka. Symbolicky v Uľanke, v mestskej časti Banskej Bystrice priamo susediacej so Špaňou Dolinou, sa nachádza Ulica Jozefa Mistríka. V roku 2001 mu pri príležitosti nedožitých osemdesiatych narodenín bola na budove bývalej Obecnej školy (dnes budova Obecného úradu a Múzea medi) v Španej Doline odhalená pamätná tabuľa. Slávnosti sa okrem iných osobností zúčastnila aj jeho manželka Erika so synom Milošom. Vďaka iniciatíve vtedajšej riaditeľky Marianny Bárdiovej a pracovníkov Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici bola v roku 2010 v priestoroch Obecného úradu v Španej Doline otvorená Pamätná izba profesora Jozefa Mistríka, v ktorej si návštevníci môžu pozrieť viaceré osobné predmety a knihy profesora Mistríka zo zbierkového fondu Literárneho a hudobného múzea.

Budova Historickej školy prof. Jozefa Mistríka v Španej Doline

 

V roku 2015 bola priamo na námestí v Španej Doline založená „Ľudová škola prof. Jozefa Mistríka“ (od roku 2018 ako Historická škola prof. Jozefa Mistríka), ktorá síce nie je „typickou“ základnou školou, ale najmä je to jedinečné „živé múzeum“, ktoré interaktívnou formou dokumentuje históriu školstva a vzdelávania v prvej polovici 20. storočia, teda aj v časoch, kedy do špaňodolinskej školy chodil a neskôr v nej aj učil profesor Jozef Mistrík.

 

 

Mgr. Peter FILÍN

Komentáre

komentárov